Rozhovor pre TA3

ROZHOVOR PRE TA3, písomný variant.
Otázky zaslal: p. Vincent Štofaník a p.Vladimír Mišauer.
Odpovedá MUDr. Jozef Hašto, PhD.
21.08.2007

(Tento rozhovor nakoniec nebol publikovaný, redaktor, ktorý ho so mnou robil, bol vyhodený z redakcie TA3, respektíve musel odísť.)
1. Kedy a prečo ste sa začali zaujímať o prípad Hedvigy Malinovej?
Zachytil som v správach SRO a TV informáciu o útoku na študentku maďarskej národnosti v Nitre a vzápätí vyjadrenie premiéra, že v skutočnosti sa len chcela vyhnúť skúške. To ma zaujalo. Som psychiater a problematika motivácie či už študentky alebo premiéra bola pre mňa zaujímavá. A bol tu aj občiansky aspekt. Vyjadrenie premiéra Fica malo „pikantnú“ príchuť, veď sa predsa v minulosti, ešte ako poslanec, angažoval za ochranu obetí trestných činov. Zdalo sa mi údesné takéto odsudzujúce a znevažujúce vyjadrenie, aj keď by to hneď bola pravda, že nejaká dievčina z psychopatologických a účelových dôvodov si „navodí“ zranenia. Predsa by zo strany vlády úplne stačilo povedať, že vzhľadom na národnostný kontext to bude treba zvlášť dôkladne prešetriť, eventuálne aj za supervízie kriminalistov z EÚ.
2. Prečo ste sa jej rozhodli pomôcť ako psychoterapeut?
Chcem zdôrazniť, že lekár nemá právo poskytovať informácie o zdravotnom stave tretím stranám bez súhlasu pacienta. Takže k tomuto rozhovoru som si musel vyžiadať súhlas slečny Malinovej. Zdôrazňujem to kvôli tomu, aby sa pacienti, ktorí potrebujú pomoc, nebáli zdôverovať sa lekárom a psychoterapeutom.
Advokát slečny Hedvigy Malinovej, pán Dr. Kvasnica, ma konzultoval ešte v štádiu, keď po viachodinových rozhovoroch s Hedvigou si chcel vypočuť komentár psychiatra a lekára k tomu, čo zistil. Odporučil ho na mňa primár MUDr. Peter Breier, známy slovenský psychiater, zakladateľ Ligy za duševné zdravie, ktorý vedel, že už viac rokov sa intenzívnejšie venujem psychotraumatológii. Keď Dr. Kvasnica aj v ďalších rozhovoroch s Hedvigou pozoroval u nej známky rozrušenia, napríklad mimovoľné chvenie rúk pri rozhovore o útoku, oťaženie nôh, až neschopnosť sa na ne postaviť (po útoku mala pohmoždené dolné končatiny)..., požiadal ma, či by som ju mohol vyšetriť, prípadne, ak bude treba, liečiť.
3. Bol jej stav veľmi vážny? Hrozili jej trvalé následky?
Hedvigu sme vyšetrovali a liečili vo dvojici s kolegyňou, klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou. Zistili sme u nej, že trpí posttraumatickou stresovou poruchou, to je odborný názov podľa Medzinárodnej klasifikácie duševných porúch, 10. revízia. Táto porucha bola v jasnej časovej a obsahovej súvislosti so surovým útokom, ktorý zažila 25.8 2006. Porucha ju obmedzovala v schopnosti slobodne sa pohybovať po meste, ba aj v budove internátu, slobodne komunikovať, narušila jej schopnosť sústreďovať sa na učenie a čítanie; mala nepríjemné emočné stavy, telesné pocity a vegetatívne reakcie.
Časť posttraumatických stresových porúch môže prejsť do chronicity a môžu trvať roky, ba aj desaťročia, takže trvalé následky potenciálne hrozili.
4. Podľa vás si Hedviga prežila peklo. Aké peklo máte na mysli?
To peklo bolo trojnásobné. Mám na mysli „peklo“ ako katastrofickú situáciu, kedy je človek ponižovaný, ohrozovaný na živote, dôstojnosti, identite. Sú s tým spojené emócie bezmocnosti, úzkosti, strachu, bezmocného hnevu ... Jednoducho hrozné pocity.
Prvé peklo bol samotný útok, druhé bolo nátlakové „vyšetrovanie“ – aby sa „priznala“ k niečomu, čo bola v skutočnosti len konštrukcia polície. Tretie peklo: vniknutie do bytu, odkaz, že môžu čokoľvek, aj zabiť jej priateľa, odpojenie mobilu.
5. Polícia vlani v septembri vyhlásila, že skutok (útok na Hedvigu) sa nestal. Podľa vás sa stal?
Keď si kriticky vyhodnotím všetky informácie, ktoré mám, či už z priamych rozhovorov s Hedvigou, z pozorovania jej reaktivity na všetkých úrovniach - biologickej, psychologickej i sociálnej alebo z lekárskych správ z Fakultnej nemocnice Nitra a NsP Dunajská Streda, atď., tak nepochybujem, že útok na Hedvigu sa stal.
6. V júni tohto roku policajný prezident pozmenil stanovisko polície keď povedal, že skutok sa nestal tak, ako to tvrdí Hedviga Malinová. Veríte Hedvige, že to bolo tak ako hovorí ona? Prečo tomu veríte?
Áno, verím, že Hedviga hovorí pravdu. K jej osobnosti patria vlastnosti ako čestnosť, zmysel pre poriadok, serióznosť, solídnosť, statočnosť, vytrvalosť. Je dobrá študentka, rada sa učí, väčšinou robí skúšky na výbornú, je nadaná. Aj na skúšku 25.8. bola dobre pripravená. Mohol by som pokračovať ďalej... Súhrnne možno konštatovať, že Hedviga je dôveryhodný človek.
7. Verili ste príbehu Hedvigy Malinovej a tomu čo hovorí aj pred tým, než ste sa s ňou stretli?
Bol som otvorený pre všetky mysliteľné hypotézy. Teda aj pre to, že by veci mohli byť úplne inak, než hovorí.
8. Na jednej z tlačových konferencií premiér vyhlásil, že nejaká študentka (Hedviga) sa chcela vyhnúť skúške a neváhala pritom spochybniť dobré meno SR. Z odborného hľadiska – bola by Hedviga podľa vás niečoho takého schopná?
Takéto niečo by bolo v príkrom rozpore s jej osobnostnými vlastnosťami. Naviac, okrem tých charakterových vlastností, ktoré som už uviedol, je aj emočne stabilná, rozvážna, má dobré vzťahy s blízkymi ľuďmi, jej priateľ je Slovák. Hedviga má prirodzený pozitívny vzťah aj sama k sebe a svojmu telu, takže sebaporaňovanie je asi tak u nej pravdepodobné ako samoúnos u pána Kováča mladšieho. V terminológii vašej otázky: Hedviga by podľa môjho odborného posúdenia nebola schopná podvodu, ktorý jej podsúva polícia, prokuratúra, premiér, minister, policajný riaditeľ a niektorí publicisti.
9. Čo malo podľa vás na Hedvigu po útoku najhorší vplyv? (správanie sa polície, medializácia celého prípadu, verejné vystúpenie premiéra, ministra vnútra...)
Najhorší bol samotný útok, surové zbitie do bezvedomia, ktorému predchádzali slovné útoky: „Na Slovensku po slovensky“. Na druhom mieste to bolo vypočúvanie pod nátlakom, kedy šiesti, asi policajní príslušníci, ju chceli donútiť k falošnému priznaniu, že si útok vymyslela, sama si napísala nápis, poslala doklady, atp. Vtedy pochopila, že polícia ju nechráni, ale vlastne kryje páchateľov a páchateľku chce urobiť z nej. Tretí najväčší stresor bolo vniknutie cudzích ľudí do bytu jej priateľa počas nočného spánku. Zanechali pootvárané zásuvky, dvierka na nábytku, dvere do bytu, kľúče vyložené na rohožke na chodbe, otvorené dvere na aute. Keď potom išla autobusom do školy, prisadla si k nej pani, ktorá si prezerala A4 formátové fotky z bytu jej priateľa! S pootváranými zásuvkami ... Jedna fotka vyzerala ako auto zospodu. Pani rýchlo vystúpila. Hedviga zistila, že má odpojený mobil. Bolo to ráno, odpojenie trvalo do 15. hodiny. Iste si viete predstaviť tú bezmocnosť a hrôzu z toho, že by mohli ublížiť napríklad aj jej priateľovi, ktorý mal ísť autom.
Medializácia, v rámci ktorej sa vyskytovali prekrútenia, ba až hrubé dezinformácie, osočovanie, ako „klamárka“ atď., je samozrejme ďalším opakujúcim sa stresorom.
Jedna z hlavných potrieb človeka je cítiť sa bezpečne a slobodne. Štátne štruktúry by mali pomáhať napĺňať tieto potreby. V prípade Hedvigy sa k útoku na ňu pridali, žiaľ, aj niektorí predstavitelia štátu. Motivačne sa to dá pochopiť. Dúfam, že budú mať odvahu a silu priznať si chybu a napraviť ju. Znie to možno odo mňa naivne. Ale je to aj v záujme zdravia spoločnosti. A aj zdravej národnej hrdosti, zvlášť tých občanov Slovenska, ktorí sa hlásime k slovenskej národnosti.
10. Podrobne poznáte zdravotnú dokumentáciu Hedvigy Malinovej a tiež vyšetrovací spis, v ktorom sú posudky odborných lekárov a posudok súdneho znalca Š.K. Ako si vysvetľujete rozdiely medzi tým, čo tvrdili lekári, ktorí Hedvigu vyšetrili bezprostredne po útoku a čo tvrdí súdny znalec Š.K.?
Vyšetrenia lekárov, ktorí Hedvigu vyšetrovali či už v Nitre alebo v Dunajskej Strede, sa mi javia ako vecné, rutinné (v dobrom slova zmysle), korektné, odborne dôveryhodné. Posudok súdneho znalca z oblasti traumatológie, ktorého zaangažovala polícia a ktorý videl Hedvigu 10. deň po útoku, vyznieva pre mňa, žiaľ, nedôveryhodne. Znalec nebral do úvahy pohmoždenie tváre a klinické indície svedčiace jasne pre otras mozgu a pre akútnu stresovú poruchu. Pôsobí to ako svojvôľa. Motívy si môžeme každý domýšľať. Naviac, znalec mal problémy s terminológiou pri poruchách pamäti a tendenčne uvažoval o možných príčinách pádu. A sú tam ďalšie nezrovnalosti. Celé to vzbudzuje až dojem zámerného prekrúcania reality.
11. Lekári tvrdili, že Hedviga utrpela otras mozgu – súdny znalec tvrdí, že neutrpela otras mozgu. Ako je to možné?
Chirurg už pri príjme konštatoval podozrenie na otras mozgu. Túto diagnózu vzápätí potvrdil privolaný neurológ. Otras mozgu je klinická diagnóza. Zjednodušene môžeme povedať: keď lekár zistí, že tu musel byť úder do hlavy (Hedviga mala poranenú tvár), že si nevie vybaviť určitý časový úsek, že cíti nevoľnosť, bolesť hlavy, tak je to dostatok indícií pre diagnózu otrasu mozgu. Prečo otras mozgu nepotvrdil znalec? Odborne sa to zdôvodniť nedá. Zrejme mu išlo o to, že výsledok posudku má byť, že k otrasu mozgu nedošlo, a to si vyžaduje vylúčiť aj poranenie, pohmoždenie tváre. To je hypotéza, ktorá sa mi, žiaľ, z toho vynára. Žiaľ, aj falšovaný doklad o nezablokovaní bankomatovej karty a manipulácia so zápismi Hedviginých výpovedí a výdatné šírenie dezinformácií ma nútia uvažovať o takomto prístupe.
Posudok súdneho znalca Š.K sa stal silným argumentom v rukách polície (verejne prezentovaným na tlačových konferenciách). Bol to podľa vás účelový posudok (na objednávku niekoho)?
Tento „silný argument“ je v skutočnosti, podľa môjho názoru, veľmi vetchý a hovorí v konečnom dôsledku v prospech Hedvigy, pretože ilustruje určitú tendenciu zastierať a prekrúcať realitu zo strany štátnych štruktúr.
Na objednávku koho? Možno sa nájdu odvážni ľudia z radov polície, prokuratúry alebo aj samotný znalec, ktorí osvetlia mechanizmus vzniku „silného argumentu“. Slúžilo by im to ku cti, i keď si uvedomujem, že to nie je ľahké, môžu sa obávať následkov, atď. Nepochybujem však, že je veľa čestných a odvážnych ľudí aj v spomínaných štruktúrach.
Sám ste sa vyjadrili pre jeden týždenník, že „celý posudok doktora Š.K. vyvoláva dojem, že tento súdny znalec z odvetvia traumatológie sa neriadil svojím najlepším vedomím a svedomím...“ Prečo si to myslíte?
Kvôli selektivite v odbornom prístupe k hodnoteniu zdravotného stavu Hedvigy, jej poranení a ich možného mechanizmu. Došlo k ignorovaniu klinických nálezov.
Čo Vás na posudku súdneho znalca Š.K. najviac prekvapilo (šokovalo)?
Popretie kontúzie tváre a otrasu mozgu bez toho, aby to odborne zdôvodnil. Ignoroval nálezy ošetrujúcich lekárov.
Verí podľa vás Hedviga Malinová v spravodlivý koniec tejto kauzy?
Áno verí. Ale veriť v spravodlivý koniec tejto kauzy by mali predovšetkým všetci občania, ktorí si prajú žiť v tejto krajine slobodne a bezpečne, s dôverou, že máme fungujúci právny štát. Pretože to, čo sa stalo Hedvige, sa môže stať každému z nás.
16. Nemáte strach z toho, že ste sa „nechali vtiahnuť“ do tohto aj politicky citlivého prípadu?
Zo začiatku bol Hedvigin prípad pre mňa len klinickým prípadom ako pomôcť človeku, ktorý trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Neskôr som pochopil, že Hedviga je vystavená intrigám a zastrašovaniu, ktoré je organizačne náročné. Niektoré skutočnosti mi dokonca asociovali až praktiky známe z 50-tych rokov. Dospel som k názoru, že nestačí, keď zostanem zameraný len na liečbu jej zdravotných dôsledkov, ale že je treba urobiť niečo, aby sa zvýšila jej bezpečnosť a aby vydržala tie hrozné tlaky a hrozby, ktorým bola a je vystavovaná.
Politicky citlivý prípad? Ide o občianske práva a slobody, ide o bezpečie a slobodu každého z nás, „si život, ktorý chce žiť, medzi životmi, ktoré chcú žiť“.
Politik alebo štátny zamestnanec je omylný a v tomto zmysle má právo robiť chyby. Keď pochopí, že urobil chybu, nemal by mať neprekonateľný problém napraviť ju. Keď to urobí, hlási sa k svojej prirodzenej ľudskosti.